Spoločník môže vystupovať voči vlastnej spoločnosti ako zamestnanec (pracovnoprávny vzťah), ako štatutárny zástupca (konateľ), ktorý má nárok na odmenu za výkon svojej funkcie alebo ako spoločník, ktorý má nárok na podiel na zisku spoločnosti. Jednotlivé postavenia sa odlišujú spôsobom odmeňovania a tiež rôznym spôsobom výpočtu daní a odvodov.
Pracovný pomer konateľa/spoločníka
Popri obchodnoprávnom vzťahu štatutára môže byť tento so spoločnosťou aj v pracovnom pomere (napr. v pozícii riaditeľa, administratívneho pracovníka a pod.) na základe pracovnej zmluvy v súlade so Zákonníkom práce. V tomto prípade sa na neho aj spoločnosť týka rovnaké odvodové zaťaženie ako v prípade iných zamestnancov:
Príjem vyplácaný konateľovi na základe pracovnej zmluvy predmetom dane z príjmov fyzických osôb a sadzba dane predstavuje 19 % zo zdaniteľnej mzdy v roku 2016 (resp. 25 % ak zdaniteľná mzda presiahne 2 918,53 Eur za mesiac).
Odmena za výkon funkcie vyplácaná pravidelne
Konateľ spoločnosti (rovnako v praxi menej častý prípad – štatutár) má z výkonu svojej funkcie nárok na odmenu, ktorej výšku, pravidelnosť aj spôsob vyplácania schvaľuje valné zhromaždenie spoločnosti na základe Mandátnej zmluvy alebo Zmluvy o výkone funkcie. V prípade pravidelného vyplácania odmeny za výkon funkcie (mesačne) sú odvody nasledovné:
Odmena konateľa je považovaná za príjem so závislej činnosti a je zdaňovaná podobne ako mzda vyplácaná na základe pracovnej zmluvy.
Odmena za výkon funkcie vyplácaná nepravidelne
V prípade že odmena za výkon funkcie konateľa/spoločníka je vyplácaná nepravidelne (kvartálne, polročne či ročne) sú sociálne a zdravotné odvody nasledovné:
Podiel na zisku – spoločník
Príjem obchodnej spoločnosti je zdaňovaný vo výške 22 % (znížený na 21 % v roku 2017) a podiely na zisku sú vyplácané už zo zdaneného zisku na konci účtovného obdobia. Podiel na zisku nie je považovaný za príjem zo závislej činnosti a teda nie je predmetom dane z príjmov fyzickej osoby.
Podiel na zisku nie je vymeriavacím základom pre platenie sociálneho poistenia. V prípade zdravotného poistenia sa poistné vypočítava aj platí jednorazovo v ročnom zúčtovaní poistného a je vo výške 14 %, pričom vymeriavacím základom je celá suma podielu na zisku najviac však 60-násobok priemernej mesačnej mzdy.
Podiel na zisku – konateľ
Rovnako ako podiel na zisku spoločníka, ani podiel na zisku konateľa nepodlieha dani z príjmov fyzických osôb.
V prípade sociálneho poistenia je nutné rozlišovať:
- Ak konateľ spoločnosti, kde zároveň nie je spoločníkom, nemá právo na príjem z výkonu funkcie, vtedy podiel na zisku nie je vymeriavacím základom na platenie sociálneho poistenia
- Ak konateľ spoločnosti, kde zároveň nie je spoločníkom, má aj iný príjem ako podiel na zisku, vtedy nie je príjem oslobodený od sociálnych odvodov.
Zdravotné poistenie je podobne ako v prípade podielu na zisku spoločníka počítané a platené jednorazovo pri ročnom zúčtovaní a poistné je vo výške 14 %.
Novelou zákona o dani z príjmov platnou od 1. januára 2017 sa zavádza daň z podielov na zisku vo výške 7 % (resp. 35 % v prípade príjmov vyplácaných do zahraničných nezmluvných štátov), ktorá v podstate nahradí zdravotné poistenie platené z podielov na zisku do roku 2016.
Aký spôsob je pre konateľa/spoločníka najvýhodnejší?
Rozhodujúcim faktorom pri vyplácaní peňazí z (vlastnej) obchodnej spoločnosti je, či si môže štatutár dovoliť čakať na koniec účtovného obdobia. Práve podiel na zisku je najvýhodnejším spôsobom presunu firemných peňazí do vrecka majiteľa (zdravotné poistenie vo výške 14 % do roku 2016, daň z dividend od roku 2017).
V prípade, že štatutár potrebuje pravidelný zdroj príjmu, vtedy musí siahnuť po menej výhodnejších alternatívach – odmena za výkon funkcie konateľa/spoločníka alebo zamestnanie na pracovnú zmluvu.
